• Rozšírené
• Mapa serveru

         ŽIVOTOPIS  FARÁRA EUGENA LUKÁČA                                                                                                                       /podklady pre spracovanie/ 

Eugen Lukáč sa narodil 15.5.1900 v Ľubietovej v rodine evanjelického farára Pavla Lukáča. Matka sa volala Mária rod. Lehotská.

V r. 1918 zmaturoval s vyznamenaním na gymnáziu v Banskej Bystrici.Po ukončení vysokej školy teologickej v Bratislave bol v Liptovskom Mikuláši dňa 29.6.1923 ordinovaný za kňaza. Už ako študent bol členom výboru-nadácie výstavby Bradla Štefánika, ktoré sa aj jeho zásluhou podarilo v roku 1928 dokončiť. 

Dňa 15.7.1923 nastúpil za kaplána do Brezna, kde pôsobil presne jeden rok.  

Jeho prvým farárskym miestom sa stala Horná Mičiná /pri Banskej Bystrici/, kde učinkoval od 15.7.1923 do 15.2.1929. 

V čase od 15.2.1929 - 31.12.1923 je farárom v štáte Michigan v cirkevnom zbore Detroit - Cleveland. 

Od 1.1.1934- 31.10.1937 pôsobí v Novom Klenovci v Zakarpatskej Ukrajine. Dňa 27.10.1934 sa oženil s učiteľkou Júliou rod. Némethovou. Tu sa im dňa 22.7.1935 narodil i prvý syn Pavel, ktorý je dnes profesorom fyziky matematicko-fyzikálnej fakulty na KU v Prahe a dňa 28.10.1937 dcéra Mária Vámoshiová t.č. na dôchodku. 

Od 1.11.1937 - 31.10.1948 je farárom v Ábelovej v okrese Lučenec. Tu sa narodil jeho druhý syn Peter, ktorý pôsobí dnes ako profesor fyziky na MFF UK v Bratislave a najmladší syn Bohuslav, ktorý je doktorom astronómie vo funkcii dozorcu hvezdárne v Hurbanove. Počas vojny pomáhal rôznym ľuďom, takže podľa osobného rozprávania svojim deťom stál raz pred nemeckým a raz pred ruským guľometom, ale zo všetkého ho predivne Pán Boh zachránil. Na Ábelovej sa priatelil s Timravou - Boženou Slánčikovou, kde spolu s inými poriadali literárne stretnutia. 

V r.1940 si urobil doplňujúce skúšky z oboru "Starej a Novej zmluvy", ktoré boli podmienkou pre pripustenie k skúškam udelenia doktorátu. Toto štúdium si doplňuje v Nemecku v Halle, no pre vojnu ho neukončil.  

Od 1.11.1948 prichádza za farára v Komárne. Tu začal rozvíjať bohatú cirkevno-misíjnu a spoločenskú prácu. Bol i zakladateľom "Mierovej rady", ktorej sa stal i presdsedom, ale v roku 1951 bol pozbavený funkcie, kedy rada sa formálne pričlenila k Národnému frontu. V ťažkých rokoch po 1948 spolu s Emilom Ruskom pomáhal i zakladať Slovenský rozhlas, kde začal literárne prispievať duchovným slovom. V meste ekumenicky spolupracuje s cirkvou katolíckou, reformovanou a babtistickou. Spoločne s duchovnými pastiermi zachovavajú duchovnú jednotu a bránia sa formám komunistického útlaku. Jeho písomnosti - často i celé elaboráty ostali v zásuvke väčšinou nezakončené a nevydané. Pozoruhodné sú jeho krásne obrazy, ktoré na fare v Komárne maľoval a ktoré dodnes majú niektorí cirkevníci, ako svoju osobnú vzácnosť. Dňa 29.11.1975 po 75 rokoch života umrel v Komárne.