neverím

Raz mi jeden staručký patriarcha povedal: Ten, v ktorého mnohí ateisti neveria, je Boh, v ktorého ani ja neverím. A to bol podnet na napísanie môjho jednoduchého, nedokonalého, ale úprimného vyznania viery.

Naozaj, nikdy nebudem veriť !

v Boha, ktorý by sa radoval, ak by “prichytil” človeka pri hriechu zo slabosti.
v Boha, ktorý by povedal “Nemôžem!”, ak by ho o vyriešenie problémov prosil úprimný človek.
v Boha, ktorý by dovolil, aby ho prijali a pochopili tí, ktorí ho nemilujú.
v Boha, ktorému by sa páčila obeť toho, kto koná nespravodlivo.
v Boha, ktorý by niekedy oľutoval, že človeku daroval slobodnú vôľu.
v Boha, ktorý by ľudskej radosti pohrozil ohňom.
v Boha – mága a čarodejníka.
v Boha, ktorý by nechcel, aby som mu tykal.
v Boha naivného starčeka, ktorého možno využívať.
v Boha, ktorý by dovolil, aby sa stal monopolom istej cirkvi, istej rasy alebo kultúry.
v Boha, ktorý by nepotreboval človeka.
v Boha – samotára.
v Boha, ktorý by sa láskavo neusmial nad naivitou ľudí.
v Boha, ktorý by od skúšaných vyžadoval samé jednotky.
v Boha, ktorého možno vysvetliť nejakou filozofiou.
v Boha, ktorý miluje vojnu.
v Boha, ktorý by neodpúšťal hriechy.
v Boha, s ktorým sa dá stretnúť iba v kostole.
v Boha, u ktorého by ľudia nemali cenu pre to, akí sú, ale pre to, čo majú.
v Boha, ktorý by bol priateľom človeku, ktorý nikoho na svete neurobil šťastným.
v Boha, ktorý by nebol láska a ktorý by nevedel na lásku premeniť všetko to, čoho sa dotkne.
v Boha, ktorý by sa pre človeka nebol stal skutočným človekom so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplynuli.

Naozaj, môj Boh je ten iný Boh. Ďakujem, že Boh nie ja taký, ako si Ho mylne predstavujú mnohí ľudia J. Arias