Evanjelická cirkev a.v. Komárno
.
Ste návštevník číslo .
Pridajte k obľúbeným

Hľadaj





Jan Hus: O církvi

Nejdůležitější Husův latinský spis De ecclesia
Obsah
Latinský spis samostatně zpracovává některé otázky a názory vyslovené již Johnem Wycliffem. V něm Hus vyslovil názor, že papež žijící v hříchu není hlavou církve, dokonce není ani jejím členem. Tak je ovšem možno odepřít papeži poslušnost a neuznávat jeho autoritu. Hus nevidí hodnotu a důstojnost člověka v jeho společenském postavení a úřadě, který zastává, ale v jeho životě mravném a zbožném, či nemravném a bezbožném. Husova kritika hluboko zasáhla církev a papežství, jež neprávem odvozovalo svou moc a postavení přímo od Krista, ač bylo ustanoveno teprve císařem Konstantinem. Hus se postavil proti nadstátní univerzálnosti katolické církve, položil svým schválením přijímaní pod obojí způsobou základ nové národní církve a podnítil revoluční touhy lidu po sociálně spravedlivé společnosti.
Další období: husovi předchůdci john wycliffe, konrád waldhauser, jan milíč z kroměříže, matěj z janova, tomáš ze štítného: řeči besední. Samostatným obdobím je hus. Píše latinsky: quodlibet, o církvi, o šesti bludech - česky: knížky o svatokupectví, výklad viery desatera a páteře. Po zákazu kázání napsal: postila, o pravopise českém. Dalsí období jsou husovi pokračovatelé: petr chelčický: o boji duchovním, sieť viery prave, petr chelčický založil jednotu bratrskou
Autor
Narozen v Husinci u Prachatic, roku 1400 byl vysvěcen na kněze. Os roku 1402 kázal česky v kapli Betlémské. Byl vůdčí osobností celého husitského hnutí. Byl nejen učencem, vysokoškolským učitelem, ale i lidovým kazatelem a spojoval takto ve své činnosti teorii i praxi. Kolem roku 1409 významně zasáhl i do politiky tím, že se zasloužil o vydání Kutnohorského dekretu. 6.7.1415 upálen jako kacíř.
Význam: učení vyvolalo obrovské revoluční hnutí, požadavek přijímaání pod obojí způsobu, svobodné kázání a vykládání Bible, život církve bez přepychu. Hus rozbil monopol církve ve zprostředkování mezi jednotlivcem a bohem, jako jedinou závaznou normu křesťanova života určil Bibli.

 

Jan Hus: životopis

Praha je plna neshod. Hus káže v Betlémské kapli ("Betlémě") proti papeži, odpustkům a propaguje přijímání podobojí. Jeho matka Markéta přijíždí do Prahy a pozastavuje se nad radikálností jeho kázání a nad nebezpečím, kterému se vystavuje.
Král Václav je v otázce Husa přelétavý. Štěpán a Albík (pražský arcibiskup) mu vštěpují, že Hus je kacíř a rozvrací církev svatou, jeho žena Žofie, která má Husa za zpovědník mu osvětluje pravou tvář Husovu.
Na Prahu je uvalena klatba, Hus odchází s matkou do rodné vesnice. Zde Hus káže lidu pod širým nebem, ale po smrti matky odchází zpět do prahy, oznamuje Václavovi své rozhodnutí stanout před koncil kostnický a s Chlumem odjíždí do Kostnice, kde hájí své názory. Koncil ho prohlásí za kacíře a Zikmund ho nechá upálit.
Jeroným Pražský, Husův přítel, je vzat do vazby a stane před koncilem, kde chce hájit Husovo učení, taky upálen.
Jan Hus
Husa poznáváme jako vlastence milujícího svou řeč, svou zemi a především Prahu, jako bojovníka proti Římu, laskavého syna a statečného a skromného muže milujícího pravdu. Sledujeme ho okamžicích nejistot, kdy se s pochybami zamýšlí, jestli cesta, kterou zvolil, je správná. Jeho rozhodnutí předstoupit před koncil je výsledkem dlouhého vnitřního zápasu. Hus ví, že boj se silnější mocí pravděpodobně prohraje. Zůstává věrný svým ideálům i tehdy, když pro ně dává v sázku svůj život.
I když Hus nakonec v nerovném boji podléhá, dílo, kterému Hus zasvětil život přežívá svého tvůrce. Tyl vytvořil první pravdivou a umělecky přesvědčivou podobu Husova charakteru.

 

Jan Hus: životopis
asi 1371 - 1415

Český duchovní, náboženský reformátor, mistr a od roku 1409 i rektor Karlovy univerzity. Zavedl diakritická znaménka. Chtěl napravit církev dle ideálů bible. Od roku 1402 kázal v Betlémské kapli. Podílel se na "Kutnohorském dekretu" (1409), který omezil počet cizinců vůči Čechům studujících na univerzitě na poměr jednoho ku třem. Roku 1412 vystoupil proti odpustkům. O dva roky později se vydal obhájit své názory, v mnoha bodech vycházející z myšlenek Jana Viklefa, na koncil do Kostnice, kde však byl ihned po příjezdu zatčen. Dne 6. července 1415 byl upálen jako kacíř, důsledkem čehož vzniklo husitské hnutí.

 

Ján XXIII. mal pred 60. rokmi svojho menovca

Dvojitý pápež

Emanuel Eckardt, z týždenníka Die Zeit č. 41/2002 preložil a upravil Rastislav Škoda

Prvý sa stal najdôležitejším pápežom 20. storočia – pred štyridsiatimi rokmi otvoril Druhý vatikánsky koncil. Druhý bol dobrodružný rytier šťastia a vymazali ho z dejín cirkvi. Aj to je katolícka história.

Prišiel muž, Bohom poslaný, a jeho meno bolo Ján. Pre Ježiša bol Ján Krstiteľ najväčší na svete. A Ján bol aj učeník, ktorý mu bol spomedzi učeníkov najmilší, neskorší evanjelista. Tak sa stalo, že tristopäť pápežov a protipápežov si zvolilo najčastejšie meno Ján.

Riziko povolania

Oddávna sa však pápežská hodnosť spája s vysokým rizikom. Jána VIII. pravdepodobne otrávili príbuzní, a pretože jed nepôsobil dosť rýchlo, dobili ho kladivom. Štrnásteho uväznili v Anjelskom hrade a tam umrel od hladu alebo ho otrávili. Pätnásty popudil proti sebe Rimanov bezhraničnou chamtivosťou, šestnásty bol v rokoch 997–998 protipápežom. Na úteku pred vojskami Otta III. padol do zajatia, odrezali mu nos, jazyk, uši a vypichli mu oči. Sediac naopak na somárovi, musel jazdiť po Ríme. Život však skončil v kláštore. Sedemnásty umrel po šiestich mesiacoch panovania, osemnásty ako mních. A potom to bolo s počítaním čudesné. Po devätnástom nasledoval dvadsiaty prvý – dvadsiateho jednoducho vynechali. Zato všade obľúbený Ján XXIII., ktorého za pápeža zvolili roku 1958, mal dvojníka.

Nemajú toho veľa spoločného. Obidvaja zvolali ekumenický koncil, ktorý mal byť najväčším zhromaždením kresťanstva za ich čias. Obidvaja boli malí a tuční. Rozdiely však prevažujú a len jeden z nich zaváži.

Tento pápež je svätec

Angelo Guiseppe Roncalli sa stal pápežom vo veku 77 rokov. Bol to dobrý a zároveň najvýznamnejší pápež v dvadsiatom storočí. Za druhej svetovej vojny zachránil ako nuncius v Istanbule státisíce Grékov pred smrťou hladom, keď sprostredkoval dodávky amerického obilia do oblastí obsadených nemeckými a talianskymi vojskami. Pravdepodobne zachránil aj tisíce Židov, keď im dal vystaviť nové krstné listy, na základe ktorých mohli vycestovať z Maďarska. A keď sa v čase kubánskej krízy v októbri 1962 ocitol svet na pokraji atómovej vojny, sprostredkoval (vraj) stretnutie medzi americkým prezidentom Johnom F. Kennedym a sovietskym vládcom Nikitom S. Chruščovom.

Ján XXIII. vyškrtol z veľkopiatkovej modlitby slovo „perfídny“ (hanebný, vierolomný) v súvislosti so Židmi (pro perfidis Judaeis) a do zaprášených štruktúr katolíckej cirkvi pustil čerstvý vietor. Zvolaním Druhého vatikánskeho koncilu – začal sa 11. októbra 1962 – inscenoval najväčšiu udalosť v dejinách kresťanstva, lebo po prvý raz pozval do Vatikánu zástupcov osemnástich nekatolíckych cirkví. Jeho encyklika Pacem in terris je prvé posolstvo pápeža nielen kresťanom, ale „všetkým ľuďom dobrej vôle“.

Keď 3. júna 1963 umieral, žialili na Námestí svätého Petra v Ríme státisíce veriacich. ,,S ním sa v cirkvi skončil stredovek,“ skonštatoval tübingenský teológ Hans Küng. „Tento pápež je svätec,“ mienil dokonca Chruščov a spisovateľka M. L. Kaschnitzová napísala: „Tento pápež bol preoblečený človek.“ Ale to bol aj jeho dvojník.

Papa Boldrino

Chlapík, ktorý sa dávno pred Roncallim nazýval Ján XXIII., nebol hlas volajúceho na púšti, ale spustlík medzi chamtivcami. Jeho svetské meno bolo Baldassare Cossa. Narodil sa roku 1365 v Neapoli v rodine nižšej šľachty, ktorá mala medzi svojimi členmi nejedného námorného lupiča, čo bolo vtedy celkom ctihodné zamestnanie. Študoval kanonické právo v Bologni, vstúpil do pápežských služieb a roku 1402 ho vymenovali za kardinála. Ostal v Bologni, kde pre jeho ziskuchtivosť ho rýchlo znenávideli.

Bol to čas veľkej západnej schizmy. Od roku 1378 si robili nárok na Petrov stolec dvaja pápeži: jeden v Ríme, druhý v Avignone. Každý mal na svojej strane pol Európy. Len Svätá rímska ríša nemeckého národa bola neutrálna. Aby sa spor konečne urovnal, zvolali v roku 1409 koncil do Pisy. Pretože sa tam neukázal ani jeden z pápežov, prišli tam kardináli na originálnu myšlienku: zvolili nového a oboch predchádzajúcich, Gregora XII. a Benedikta XIII. zosadili – čo oni dlho nebrali na vedomie.

Takže teraz boli traja pápeži. Ten nový sa volal Alexander V. a, ako hovorili zlé jazyky a povesť nechcela utíchnuť, po krátkom čase (v roku 1410) ho zlý Baldassare otrávil. Konkláva sa zišla v citadele v Bologni a zvolila za pápeža Baldassara, ktorý si dal meno Ján XXIII. a vstúpil do svetla cirkevných dejín. Ľud mu dal meno po jednom neobyčajne obávanom kondotiérovi – papa Boldrino.

Sveták na svätej stolici

Tento Ján bol v podstate donchuan a lásku k blížnemu chápal celkom pragmaticky. Ak miloval jednu ženu, čoskoro ľúbil ďalšiu, a tak to šlo ďalej. Aj seriózne pramene pripúšťajú, že to páchal prinajmenej s dvesto ženami. Menej seriózne, ako napríklad obžalovací spis, vedúci neskoršie k jeho zosadeniu, tvrdia, že len v Bologni zneuctil tristo mníšok, že zviedol manželku svojho brata, že si držal sestru neapolského kardinála ako konkubínu, že sa často dopúšťal „sodomie“ (ako vtedy volali homosexualitu), ba aj „tichého hriechu“ (onanie). A okrem toho mal tento notorický vrah pápežov zabiť nielen svojho predchodcu, ale už aj jeho predchodcu, Inocenta VII.

Sveták na svätej stolici to v Ríme, spustnutom meste s asi dvadsaťtisíc obyvateľmi, nevydržal. Roku 1413 utiekol pred neapolskými vojskami a preniesol pápežské sídlo do bohatej a krásnej Florencie. Tu ho však dlho netrpeli. Aj z Bologne ho občania vyhnali, lebo nezabudli na jeho krutovládu, keď bol ešte len pápežským legátom. Všetci pápeži boli v tom čase na úteku: Gregor našiel azyl v Rimini, Benedikt pri španielskych hraniciach v Perpignane.

Ján zahral v núdzi s nemeckou kartou a zavolal na pomoc kráľa Žigmunda. Ten zavetril šancu posilniť svoje postavenie spolkom s pápežom, lebo aj v Svätej rímskej ríši stáli proti sebe dvaja, od roku 1410 dokonca traja znepriatelení králi. Kráľ Žigmund z rodu Luxemburgovcov bol mocnej postavy, hovoril piatimi jazykmi, rád a veľa cestoval s diplomatickým poslaním a stále mal finančné ťažkosti. S pápežom sa stretol v Lodi v Lombardsku a prehovoril ho, aby zvolal koncil na pôde Svätej rímskej ríše nemeckého národa. Vzbudil v ňom nádej, že bude potvrdený ako jediný pápež – tým skôr, že jeho rivalov zosadili už v Pise.

Kostnický koncil

Mala to byť najväčšia udalosť stredoveku - vojenská prehliadka viery, a to za spolupôsobenia veriacich laikov, právnikov, učencov a univerzít. Pápež prišiel s obrovským sprievodom, na prvom mieste boli ním vymenovaní kardináli a preláti. No nečakalo ho nič dobré. Bol poverčivý. A v zasnežených horách Arlbergu sa jeho koč na zlej ceste prevrátil, takže z neho vypadol – považoval to za zlé znamenie.

„Tak vyzerá klepec, do ktorého sa chytajú líšky,“ povedal vraj pri prvom pohľade na veže kostnických kostolov. Pod zlatým baldachýnom vtiahol do dómu a otvoril koncil slovami proroka Zachariáša: „Každý nech druhému povie pravdu a spravodlivo súdi; budujte mier vo svojom dome.“ Kráľ niesol ríšsku korunu a mal rúcho obyčajného diakona, v ktorom mu prislúchalo miništrovať pápežovi.

Veľká omša bola posledným veľkým výstupom pápeža. Koncil sa veľmi rýchlo osamostatnil. Tón udávali teológovia ako vplyvný Pierre d’Ailly, biskup z Cambrai a kancelár parížskej univerzity. Onedlho mali pápež aj kráľ prinajmenšom teologicky bezvýznamné postavenie štatistov. Koncil trval skoro štyri roky, od novembra 1414 do apríla 1418. Bolo to zhromaždenie národov, spestrené turnajmi a banketmi.

Keď pomyslím na Bodamské jazero, cítim bolesť v miešku

Zhromaždenie toľkých zástupcov záujmov cirkvi a šľachty je vždy trhom márnomyseľnosti. Cirkevní hodnostári sa hrdo prechádzali po meste v plášťoch z kožušiniek sibírskych veveričiek, čo bolo odznakom ich hodnosti – boli cortigiani, príslušníci pápežského dvora. Z toho vznikol pojem kurtizány. Samozrejme, boli tu „otvorené ženy“, bývajúce v bordeloch, v „sladkých kútoch“ Kostnice, ako aj „tajné ženy“, ktoré boli pánom k službám. Jeden rytiersky kronikár podal správu, že v meste našiel asi sedemsto ,,otvorených žien“ a odhadoval na rovnako vysoký aj počet tajných. Básnik Oswald von Volkenstein rýmoval: „Keď pomyslím na Bodamské jazero, cítim bolesť v miešku.“ Koncil sa však zišiel predovšetkým preto, aby dal do poriadku vnútorný život cirkvi a zaujal zásadné stanovisko voči kacírstvu, ktoré sa šírilo Európou od tých čias, čo duše pobláznilo učenie akéhosi Johna Wiclifa z Anglicka.

Hus ešte nie je upečená...

Po celej ríši sa šírili hanopisy proti cirkevným kniežatám. Opisovali ich ako pokrytcov, teplých bratov a druhov satana. Kazatelia bičovali módne výstrelky ako dvojrohý klobúk dám a tesne priliehajúce pančuchové nohavice pánov, ktorých ušľachtilé časti tela „kapsy ohanbia“ skôr prezentujú, ako zakrývajú. Horlili proti obchodu s pozostatkami (relikviami), ktorý ponúkal za nekresťanské obnosy vo fľaštičkách mlieko Matky Božej, vo viazaničkách slamu z betlehemskej maštale a v škatuľkách kosti mladých mučeníkov – všetko s osvedčením pravosti.

Osobitne nebezpeční boli kacíri, ktorí sa vyslovovali proti križiackym výpravám, lebo takto boli proti veľmi výnosnému prameňu pápežových príjmov. Medzi nich patril na prvom mieste magister – majster Jan Hus z Prahy, ktorý s neochvejnou zatvrdilosťou útočil na autoritu cirkvi a brojil proti chamtivosti duchovenstva, proti dani za sviatosti a poplatkom za zvonenie zvonmi, proti lízingu cirkevných úradov a proti marketingu milostí. Tvrdil, že nie pápež je hlavou cirkvi, ale Kristus, že nie pápež, ale len Boh – Otec nebeský môže odpúšťať hriechy.

Kliatba zastihla Čecha tvrdo. Vo všetkých kostoloch zvonili. Špeciálne sviečky sa zapaľovali a hádzali na zem. Na dom Jana Husa lietali kamene. Nik mu nesmel podať jesť ani piť. Nik ho nesmel prijať do svojho domu, nik s ním nesmel hovoriť. Kde sa objavil, tam sa zastavili služby Božie. No Hus sa nedal zastrašiť. Keďže kráľ mu sľúbil slobodnú cestu do Kostnice a späť, sadol na svojho koňa a vydal sa tam, aby pred koncilom obránil svoje názory.

„Hus nie je ešte upečená a nebojí sa, že ju upečú,“ písal domov slovnú hračku so svojím menom. Ale kráľovské slovo bolo bez ceny. Husa hodili do žalára, zinscenovali verejný proces za kacírstvo a odsúdili ho. Pretože sa zdráhal odvolať aj tézy, ktoré ani nikdy nevyslovil, upálili ho v Kostnici na hranici.

Rozsudok

No líška, ktorá sa stala husi osudnou, bola už sama lapená. Na začiatku koncilu mal Ján XXIII. ešte aké-také vyhliadky, že sa stane zjednocujúcim pápežom cirkvi, ale teraz sa ho zmocňovali pocity, že sa nálada cirkevných otcov od neho odvracia. Urodzení páni videli v cirkvi „obludu s tromi hlavami“, ktoré bolo treba odťať odrazu a otvorili insolvenčné pokračovanie. Ján ponúkol demisiu a v kostnickom dóme čítal so slzami v očiach jej text. Dojatí zúčastnení padali na kolená. Kráľ si sňal z hlavy korunu a hodil sa k nohám pápeža. Ale dojemná hra sa čoskoro skončila ako dráma, lebo v domnienke, že prehral, Ján tajne zutekal. Využil ruch a zmätok pri jednom turnaji a preoblečený za vojenského sluhu s lukom cez rameno sadol na koňa a opustil mesto. Ušiel až do Schaffhausenu, kde ho chytili a dali do domáceho väzenia.

Odrazu stál pred koncilom, ktorý sám zvolal, ako obžalovaný. Listina jeho prečinov obsahovala 54 bodov, a to nechali žalobcovia všeličo padnúť pod stôl, aby povesť cirkvi celkom nezruinovali. V snahe o vyrovnanie ponúkol pápež odstupné 30 000 guldenov. Ale koncil nepoznal milosť. 29. mája 1415 ho vyhlásil za zosadeného. Horieť nemusel, lebo nebol odsúdený za kacírstvo; zostal však vo väzbe. Rozsudok ho označil za nepolepšiteľného, notorického samopašníka, sodomitu a vraha. Okrem toho sa nemierne obohatil predajom cirkevného majetku, vydieraním a pochybnými obchodmi. Jeden svedok vypovedal: „Bol by predal aj Boha, keby bol našiel záujemcu.“

Vo väzení na Heidelberskom zámku

Štyri roky sedel Baldassare Cossa ako zajatec na Heidelberskom zámku. Jeho domáca banka ho však nenechala padnúť hlbšie. Cosimov otec, Giovanni di Bicci de Medici, zakladateľ bankového domu, ho vykúpil za závratnú sumu 25 000 guldenov. Hriešnik sa hneď hodil k nohám novému pápežovi Martinovi V., ktorý ho vzápätí menoval kardinálom za Tusculum.

V roku 1419 Baldassare Cossa umrel a bankár Bicci splnil svojmu priateľovi aj posledné želanie: Aby jeho život neupadol do zabudnutia, dal postaviť v krstiteľnici florentského dómu nádherný pomník, a to slávnym Donatellom, ktorému pomáhal mladý architekt Michellozzo, neskoršie nemenej slávny umelec. Dodnes je tam nápis Joannes quondam papa XXIII. - Ján XXIII., kedysi pápež. Ale to sú dejiny umenia. V dejinách cirkvi tento pápež nesmie existovať.

Husiti

Od čias, keď sa Praha stala hlavným mestom rímsko - nemeckej ríše a sídlom univerzity, veľmi citlivo reagovala na všetky problémy európskej politiky. Najmä pápežský rozkvet – schizma, keď boli na čele rímskej cirkvi dvaja a od roku 1409 dokonca traja pápeži, sa veľmi ťažko pociťoval. Súčasníci v ňom videli hlavnú príčinu všetkých ostatných spoločenských problémov. Prostredníctvom českých kázní v pražskej betlehemskej kaplnke sa tieto myšlienky dostávali aj medzi jednoduchý ľud.
Od roku 1402 sa stal kazateľom v Betlehemskej kaplnke profesor pražskej univerzity Majster Jan Hus. Vo svojich kázňach vyčítal cirkevným a svetským hodnostárom, že nežijú podľa Božích prikázaní. Hlásal, že iba spravodlivý a cnostne žijúci pán môže poddaným vládnuť. Príčinu všetkého zla a nespokojnosti videl v bohatstve cirkevných hodnostárov. Keď mu pražský biskup zakázal kázne v Betlehemskej kaplnke, pokračoval v kazateľskej činnosti na českom vidieku. V roku 1414 sa zišiel v Kostnici koncil, na ktorý pozval rímsky kráľ Žigmund Luxemburský aj Jan Husa. Hus prijal pozvanie, lebo veril, že cirkevný snem mu dá za pravdu pri verejnom rozhovore. Keď Jan Hus odmietol odvolať články svojho učenia označené za bludné, koncil s ním odmietol diskutovať. Jan Hus bol odsúdený ako kacír a 6. júla 1415 za živa upálený.
Zvesť o upálení Jana Husa vyvolala v Čechách veľké vzbúrenie. Česká a moravská šľachta zaslala koncilu protestný list, na ktorý privesilo svoje pečate 452 šľachticov. Zástancovia Husovho učenia sa začali nazývať husitmi. Pokladali sa za pravých kresťanov, čo demonštrovali prijímaním pod obidvoma spôsobmi (chlieb a víno ). Symbolom tejto „ pravej viery ” bol kalich. Husovo učenie sa stalo ideologickou zbraňou husitského revolučného hnutia. Od jari1419 sa husiti schádzali v jednotlivých krajoch Čiech, na návršiach a kopcoch, chodievali ozbrojení. Najväčšie púte boli pri Hradci na hore Oreb a v južných Čechách na hore Tábor. Otvorené bojové vystúpenie husitov v Prahe zorganizoval v lete a v jeseni 1419 Ján Želinský, ktorý zaútočil vo svojich kázňach proti feudálom a prudko napadol kráľa Václava IV. Nové nepokoje nastali v septembri 1419 po správe smrti kráľa. K bojujúcemu ľudu sa pridal veliteľ vyšehradskej posádky Ján Žiška z Trocnova.
Husiti sa rozštiepili na dva základné prúdy. Na radikálne a ľudové krídlo. Strediskom ľudového krídla bolo mesto tábor, ktoré predstavovanom revolučnom vystúpení požadovalo odstránenie feudalického poriadku a nastolenie spoločenskej rovnosti, na umiernené, meštianske krídlo usilujúce sa iba o reformu cirkvi. radikálnu časť husitov tvorila pražská chudoba a vidiecky ľud, umiernených predstavovalo najmä pražské meštianstvo a šľachta. Táborskí husiti sa usilovali položiť základy novej spoločnosti, riadiacej sa zásadami rovnosti a bratstva. zrušili feudálne výsady a práva, odstránili súkromné vlastníctvo. Jeden z deviatich hajtmanov v tábore bol Ján Žiška.
Kráľ Žigmund sa rozhodol vojensky poraziť husitov a dosiahol u pápeža vyhlásenie križiackej výpravy proti husitským Čechám. Pod vedením Jána Žišku porazili 14. júla 1420 husiti križiakov vo Vítkove. V čase obliehania Prahy vznikol spoločný husitský program nápravy kresťanstva, tzv. štyri pražské artikuly, ktorý vyvieral z triednych záujmov meštiansko – šľachtického krídla Husitského hnutia :
1. aby slovo Božie bolo slobodne kázané
2. aby sviatosť oltárna bola prijímaná pod obidvoma spôsobmi
3. aby sa trestali ťažké hriechy
4. aby sa odstránilo svetské panovanie cirkvi
Po potlačení rozporov v štáte roku 1421 – 1422 v husitskom hnutí nastalo obdobie prevahy meštianskej opozície trvajúce do roku 1437. V zhode s jej zásadami pokračoval aj Ján Žiška. Vpády križiakov do Čiech odplácali husiti výpadmi za hranice. Boli to tzv. „ spanilé jazdy .” Ich cieľom bola snaha získať v okolitých krajinách spojencov. Vroku1428 smerovala ich výprava do Sliezska a v roku 1429 – 1430 do Nemecka.
Táboristi vedení geniálnym vojvodcom Jánom Žiškom z Trocnova a po jeho smrti Prokopom Holým boli neporaziteľní. Roku 1431 zorganizoval Žigmund najväčšiu križiacku výpravu proti husitom. Križiacke vojská pritiahli k Domažliciam, no rozutekali sa, len čo začuli hrmot husitských vozov a slávnu husitskú pieseň KTOŽ JSÚ BOŽÍ BOJOVNÍCI. Cisár a pápež sa nakoniec presvedčili, že husitov nemožno vojensky poraziť.
Únava z ustavičných bojov postupne otupovala ostrie revolučného hnutia. husitský tábor sa rozkladal. Pokračujúce boje škodili obchodu a bránili meštianstvu využiť dosiahnuté výhody. Na ďalšom pokračovaní revolučného zápasu mala záujem už iba chudoba a jej ozbrojená moc – poľné vojsko. Cisár a pápež využili rozpory medzi husitskými skupinami. Husitská šľachta a väčšina miest boli ochotné dohodnúť sa s cirkvou a Žigmundom. Nezhody v husitskom hnutí viedli k bratovražednej bitke pri Lipanoch 30. mája 1434, v ktorej husiti premohli husitov. V bitke padlo vyše 10 000 bratov z poľných vojsk, medzi nimi aj Prokop Holý. Česká šľachta zvolila Žigmunda za kráľa. Panoval iba rok, lebo krátko nato v roku 1437 zomrel.
Na Slovensku sa šírilo Husitské revolučné hnutie spočiatku prostredníctvom slovenských študentov na pražskej univerzite. Medzi husitmi v Čechách vystupovali aj niektorí Slováci ( Lukáš z Nového Mesta, Mikuláš zo Žiliny ).
V rokoch 1428 – 1433 ovládli husiti značnú časť juhozápadného Slovenska a prenikli aj do severských stolíc, hlavne na Spiš. Pod vplyvom husitov zosilnel u nás triedny boj vidieckeho ľudu, mestskej chudoby i drobného meštianstva proti cirkvi, svetským feudálom a nemeckému patriciátu. Prítomnosť husitov prispieva nielen k šíreniu husitskej ideológie, ale aj k posilneniu slovenskej, najmä v mestách. Husitské vojsko zasadilo ťažký úder feudálnemu vojenskému systému a s veľkou mierou sa zaslúžilo o postupné víťazstvo nových, taktických a organizačných foriem. Zhrnutím skúseností z prvých bojov husitov bol Žiškov bojovný poriadok z roku 1423.Väčšina prostriedkov, ktoré husiti použili neboli výnimkou vo vojenstve. Ich prevaha spočívala vo využívaní vtedy najmodernejších strelných zbraní a schopnosť svojich bojovníkov majstrovsky ovládať náradie a vozy. Husiti dokázali využiť rýchle pochody a manévrovať silou. Podnikali akcie bez ohľadu na deň alebo ročné obdobie. Pred bitkou vyberali terén a tábor umiestnili vo vrchoch alebo na kopcoch. Husitská jazda zabezpečovala pochod jednotiek a prieskum útokom z krídel. Dovršovala spoločne s pechotou porážku nepriateľa a prenasledovaním ho ničila. Objavom husitského vojstva sa stala vozová hradba. Stavali ju podľa terénu do štvorca alebo do kruhu. Postupným rozširovaním vozov sa vozy rozdelili na bojovné a zásobovacie. Jeden voz obsahoval 21 bojovníkov. Jednotku tvorilo 10 vozov. Velenie preberal hlavný hajtman, podriadený hajtman.
Definitívny úder poľným vojskám zasadila roku 1437 poprava Jána Roháča z Dubé a jeho spolubojovníkov. V husitskom revolučnom hnutí povstali v nevídanom rozsahu masy vykorisťovaného ľudu proti feudálnemu útlaku. Výsledkom vystúpenia husitov bol aj rozvoj českej národnej kultúry na širokom ľudovom základe.
Po potlačení husitského revolučného hnutia, zdržovali sa menšie skupiny husitov v pohraničných slovenských poľských oblastiach, ktoré sa stali zárodkom nového „ bratríckeho ”hnutia. V ňom doznieval husitský odkaz Tábora.
Husitské vojenstvo je pokrokový typ vojenského umenia ľudových ozbrojených síl. Bojové prvky husitov, napr. vozová hradba, sa stala jedným z vývojových stupňov európskeho vojenstva 15. storočia. Husitskú stratégiu charakterizuje útočnosť a sústredenie sa na rozhodujúce miesto a čas.
Najväčším prameňom sily husitov a základná príčina husitských víťazstiev bolo ich presvedčenie, že bojujú za spravodlivú vec a ich oddanosť revolučným myšlienkam.

Ján Hus a jeho stúpenci

Ján Hus sa narodil asi roku 1371 v juhočeskom Husinci. Tam pre-
žil svoju mladosť, videl útlak a poznal biedu poddaných. Študoval
na pražskej univerzite. Po skončení štúdia sa stal majstrom slo-
bodných umení (vysokoškolským učiteľom). Súčasťou jeho verejnej
činnosti bolo kázanie v Betlehemskej kaplnke v Starom Meste
Pražskom.Vo svojich kázňach pravdivo vysvetľoval problémy spoloč-
nosti.Kritizoval cirkevných a svetských feudálov, že neľudsky vy-
korisťujú poddaných a nežijú podľa božích prikázaní.Príčinu všet-
kého zla videl Hus v bohatstve cirkvi. Chcel,aby celá cirkev žila
jednoduchým životom: "Ne Mojžíš,ne král pozemský,ne papež! Jejich
nařízení nezavazují, nejsou-li ve zhodě s přikázaními Kristovými.
Sedláček dobrý jet vyšší a důstojnější než biskup.Kdokoli vyžadu-
je za svátosti peníze a nehodlá ustati od vydíraní,a zvláště když
vydírá nehodně,nutí chudé,aby dávali, každý takový a všichni,kdož
takoví jsou,jsou falešní proroci,svatokupci a tedy kacíři!"
Jeho zásluhou vydal roku 1409 Václav IV. Kutnohorský dekrét,
podľa ktorého dostali Česi na pražskej univerzite tri hlasy na-
miesto doterajšieho jedného a ostatné národy len jeden. Hus si svojou kriitikou získaval priazeň českého ľudu,ale zne-
priatelil si cirkev,bohatých mešťanov a šľachticov.Spor vyvrcho-
lil roku 1412, keď Hus vystúpil proti predávaniu odpustkov, ktoré
vyhlásil pápež. Pražský arcibiskup mu zakázal kázať v Betlemskej
kaplnke. Rímsky pápež ho dal do kliatby, nikto sa s ním nemohol stýkať, kým žil v Prahe, nemohli sa tam konať cirkevné obrady.
Preto Hus odišiel na vidiek na Kozý Hrádok a neskôr na hrade Kra-
kovci,kde kázal ľudu vo voľnej prírode.
Roku 1414 ho pozvali na koncil (snem) najvyšších cirkevných
hodnostárov do nemeckého mesta Kostnica. Snem mal rokovať o re-
formách cirkvi. Husovi zaručoval bezpečnosť glejt (listina) rím-
skeho kráľa Žigmunda. Napriek tomu ho koncil po príchode uväznil
a žiadal, aby odvolal svoje učenie a priznal si svoju chybu. Ján
Hus však odmietol. Bol si istý,že má pravdu.Z väzenia písal listy
priateľom v Čechách, ktorých nabádal, aby vždy hovorili a bránili
pravdu. Keďže odmietol podriadiť sa cirkvi,6.júla 1415 ho ako ka-
círa zaživa upálili.

Správa o Husovom upálení vyvolala v Čechách proticirkevné nepo-
koje.Ľud prepadával kláštory a sídla bohatých kňazov. Onedlho za- čal kazateľ Ján Želivský podávať nielen hostiu (chlieb), ale aj
víno z kalicha,doposiaľ určené len kňazom.Zhromaždenia veriacich
sa schádzali v prírode. Husitskí kazatelia tu hlásali,že ľudia si
budú rovní, nebude pánov, kráľov, ani bohaých kňazov.
Počet Husových stúpencov rástol. Začali sa nazývať husitmi a za
svoj znak prijali kalich. V júli 1419 pod vedením pražského kaza-
teľa Želivského zhodili z okien Pražskej radnice katolíckych kon-
šelov,zaútočili na kláštory a bohaté fary. Počas nepokojov zomrel
kráľ Václav IV.
K husitom sa hlásili remeselníci,mestská chudoba,vidiecky ľud,
drobná šľachta ba aj niektorí píslušníci panstva. Časť panstva
a mešťanstva, ktorá povstaním zabrala niektoré cirkevné majetky,
strácala záujem o ďalší revolučný boj-vystupovala umiernene. Žia-
dala len reformy v cirkvi.Jej stúpenci sa nazývali kališníci.Meš-
ťania a univerzálni majstri z Prahy, nazývaní Pražania,chceli zas
zbaviť cirkev majetku a moci.Avšak ostatní husiti (najpočetnejšia
bola mestská a vidiecka chudoba) vystupovali aj naďalej radikálne
(rozhodne).
Na jar 1420 si husiti založili trvalé útočisko-mesto Tábor,(pô-
vodne pevnosť) ,pri príchode doň odovzdávali svoj majetok do spo-
ločnej pokladnice,zo spoločného majetku si budovali príbytky,hra-
dy,zbrane.Na čelo Tábora si zvolili štyroch hajtmanov-veliteľov.
Okolo Prahy a Tábora sa utvorili zoskupenia kráľovských miest
-mestské zväzy.Centrom husitov vo východných Čechách bolo kráľov-
ské mesto Hradec Králové.
Husitské myšlienky sa šírili aj za hranicami Čiech. Do Tábora prichádzali poddaní z Bavorska,Poľska aj Slovenska. Husitské uče- nie šírili aj študenti,ktorí študovali v Prahe.
Na začiatku roku 1420 sa rímsky a zároveň uhorský kráľ Žigmund
(nevlastný brat Václava IV.) rozhodol,že sa násilím zmocní české-
ho trónu. Toto nebezpečenstvo zblížilo všetkých prívržencov hu-
sitstva. Táboriti, Pražania aj kališníci sa dohodli na spoločnom
programe - Štyroch pražských artikulách,kde žiadali slobodu káza-
nia,príjmanie pod obidvoma spôsobmi,rozdelenie cirkevného majetku
a trestanie ťažkých hriechov bez ohľadu na to,či ide o kráľa,meš-
ťana,šľachica alebo sedliaka.
Pápež aj feudáli v susedných krajinách sa obávali husitov.Nech-
celi,aby sa ľud v ich krajinách búril proti cirkvi a šľachte.Pre-
to pápež vyhlásil proti husitom vojenskú výpravu.Nepriatelia husi-
tov mali v znaku kríž,preto sa nazývali križiaci.Na čelo križiac-
kej výpravy sa postavil sám kráľ Žigmund Luxemburský, pretože sa
chcel dať korunovať za českého kráľa.
V júli 1420 križiaci obkľúčili Prahu a zmocnili sa Hradu a Vyšehradu. Prahe prišlo na pomoc husitské vojsko z Tábora, ktoré
viedol hajtman Ján Žižka z Trocnova.Husiti obsadili horu Vítkov a
vybudovali na nej drevené zruby. Tu došlo k bitke.Husiti odrazili
celú križiacku výpravu.
Z ozbrojeného ľudu vzniklo neporaziteľné husitské vojsko, ktoré
víťazilo nad ťažkou rytierskou silou. Husitské poľné vojsko sa
skladalo z pechoty,jazdy a delostrelectva. Bolo vyzbrojené nielen
mečmi, ale aj najrôznejším poľnohospodárskym náradím,upraveným na boj,napríklad: cep,remdik,halapartňa,sudlica,krompáč a sekera.
Útoky nepriateľov dočasne zjednotili husitov, ale rozpory medzi
radikálnou stranou a umiernenýmmi mešťanmi zostali.Roku 1421 pos-
tupne získalo prevahu meštianstvo, zatlačilo chudobu do úzadia a
odstránilo vodcov revolučnej chudoby v Tábore. Pražskí mešťania
zákerne zavraždili vodcu pražskej chudoby Jána Želivského.
Rozhodujúcou silou v krajine sa stali mestské zväzy (táborský,
pražský,východočeský). Spoločne so strednou a drobnou husitskou
šľachtou ovládli väčšiu časť Čiech. Na krajinskom sneme v Čás-
lavi (jún 1421) sa ustanovila dočasná vláda s prevahou nižšej
šľachty a meštianstva.Snem neuznal nároky Žigmunda na český trón.
Keď Žižkove vojská odrazili útoky križiakov (v rokoch 1421 pri Žatci, 1422 pri Kutnej hore a dnešnom Havlíčkovom Brode), museli
bojovať proti domácemu nepriateľovi-katolíckej šľachte,kališníkom
a bohatým mešťanom, ktorí utvorili panskú jednotu. V bitke pri Malešove v roku 1424 husiti panské vojsko porazili.Praha i ďalšie
mestá sľúbli Žižkovi spojenectvo.
Po smrti Jána Žižku (v jeseni 1424) sa stal novým veliteľom
Prokop Holý.Pod jeho vedením husiti zvíťazili nad križiakmi (Ús-
tí nad Labem-1426,pri Tachove-1427) a vyhnali ich z krajiny.Potom
sami prešli do protiútoku a podnikali tzv. spanilé jazdy (výpravy
do cudziny), ktorých hlavným cieľom bolo šíriť husitstvo v sused-
ných krajinách. Robili to aj formou listov - manifestov, ktoré rozosielali po Európe. V rokoch 1428-1433 podnikli aj niekoľko výprav na Slovensko.Dobyli veľa miest a hradov. Na hradoch (Lika-
va, Topoľčany) a v opevnených mestách (Trnava, Žilina) zanechali
svoje posádky.Ľud husitov vítal a pomáhal im.
Najmohutnejšia výprava vpadla roku 1431 do Domažlíc. Dali si
zhotoviť vozy podľa husitshého vzoru, ale početné a dobré vyzbro-
jené vojsko sa rozpŕchlo,len čo začulo spev husitov:
"Kdož jsú boží bojovníci a zákona jeho,
prostěž od Boha pomoci a úfajte v neho,
že konečně s ním vždycky zvítězíte.
Nepřátel se nelekejte,
na množství nehleďte,
Pána svého v srdci mějte,
proň a s ním bojujte
a před nepřáteli neutiekajte."
Po víťazstve husitov v Domažliciach si pápež a kráľ Žigmund uvedomili, že husitská revolúcia sa nedá poraziť zbraňami. Preto
pristúpili roku 1431 na mierové rokovania s husitmi, ktoré sa
konali v Bazileji od roku 1432. Husiti na čele s Prokopom Holým
obhajovali Štyri pražské artikuly. Cirkev bola ochotná pripustiť
príjmanie pod oboma spôsobmi. Zato žiadala rozpustiť husitské
poľné vojská. Pri rokovaní v Bazileji a neskoršie v Prahe nadvia-
zala cirkev čulé styky s mešťanmi a husitskou šľachtou.Kališnícka
šľachta nakoniec zradila husitské poľné vojská. Za ich poražku im
cirkev sľúbila,že si môžu ponechať všetok cirkevný majetok,,ktorý
získali v husitskej revolúcii.Pápež a kráľ Žigmund (od r. 1433 aj
rímsky cisár) znovu zorganizovali panskú jednotu. K rozhodujúcemu
boju došlo v bitke pri Lipanoch 30. mája 1434. Husitské vojsko
viedol Prokop Holý.Panské vojská ľsťou vylákali husitov z vozovej
hradby. Nastal krvavý boj, v ktorom boli husiti porazení. Veľa mŕtvych zostalo na bojisku,medzi nimi aj Prokop Holý. Vojsko pan-
skej jednoty upálilo vyše dvetisíc zajatých husitov v stodole ne-
ďalekej dediny.
Po víťazstve panskej jednoty uzavreli umiernení husiti so zás-
tupcami bazilejského koncilu dohodu s cirkvou - kompaktáta. Za
návrat do jednotnej cirkvi získali husiti iba právo príjmať pod
obidvoma spôsobmi.Roku 1436 prijala česká šľachta rímskeho cisára
Žigmunda za kráľa (nepanoval dlho, lebo roku 1437 umrel). Žigmund
sa musel šľachte zaručiť,že im ponechá majetok a výsady.
Posledným prejavom odporu bolo vojenské vystúpenie husitského
hajtmana Jána Roháča z Dubé proti cisárovi Žigmundovi. Po krátkom
boji ho na jeho hrade Sion pri Kutnej Hore obkľúčili, porazili a roku 1437 v Prahe na výstrahu popravili.
Husitská revolúcia bola v 15. storočí najväčším bojom poddaných
proti feudálnemu vykorisťovaniu. Cirkev prišla o časť cirkevného
majetku a oslabla jej moc. Zväčšila sa moc a bohatstvo šľachty, stúpol význam miest. Husitsvo malo vplyv aj na kultúru - namiesto
po latinsky sa začalo písať po česky a vzdelanosť sa šírila aj medzi jednoduchým ľudom.

Český štát v 15. st. - husitské revolučné hnutie

Václav IV. (1378 - 1419)
husitské vojny (1419 - 1436)
Žigmund Luxemburský (1436 - 1437)
Albrecht Habsburský (1437 - 1439)
i n t e r r e g n u m
Ladislav Pohrobok (1440 (53) - 1458)
Jiří z Poděbrad (1458 - 1471)
Vladislav Jagellovský (1471 - 1516)

Václav IV.
- nastupuje na trón za nepriaznivých medzinár. okolností (100-ročná vojna, kríza v cirkvi, následky hladomoru)
- stratil titul nem. cisára
- husitská revolúcia

Žigmund Luxemburský
- vládne 1 rok
- zomiera

Albrecht Habsburský
- po smrti Žigmunda Luxemburského sa na trón dostáva manž. jeho dcéry Albrecht Habsburský
- uhorský a český kráľ
- úplne 1. Habsburgovec
- vládol iba 2 roky, zomrel náhle na križiackej výprave, keď celé vojsko dostalo dyzentériu

Ladislav Pohrobok
- manželka porodila jeho syna až po jeho smrti => Pohrobok, ten vládu preberá až ako 13 r. v r. 1453
- český a uhorský kráľ
- korunovať za kráľa ho dala matka už ako 3 mesačného =>

1440 - 1453 - interregnum
- obdobie, keď za neplnoletého panovníka vládnu zástupcovia (Jiří z Poděbrad)
- interregnum aj v Uhorsku - správca Uhorska - Ján Hunyady
- ako 18 r. zomiera

Jiří z Poděbrad
- najprv správca českých krajín
- šľachta si ho volí na trón
- husitský, kališnícky kráľ
- patril medzi tých, kt. reprezentovali kališnícku šľachtu
- bol zvolený českou šľachtou, pochádzal zo str. šľachty - z toho vychádzala jeho politika
- hlásil sa k odkazu husitstva (najmä prijímanie pod oboma spôsobmi)
- pridal sa k mestám a strednej šľachte (vysoká šľachta - protihusitská)
- pre ostatnú Európu „kacírsky kráľ", jediný kráľ v Európe, kt. sa nehlásil ku kresťanskej cirkvi -> Európa Čechy ignorovala a izolovala (pápež ho vyhlásil za „dočasného kráľa") - nedostatok jeho vlády

Plán európskej mierovej únie
- snažil sa nadviazať styky s ostat. eur. št.
- prvý sa snažil vytv. EÚ - konflikty riešiť nie vojnami, ale na diplomat. úrovni
- európske memorandum
- vyslal poslov na vš, kráľ. dvory
- št., kt. podpíšu sa zaväzujú riešiť konflikty mierom a budú brániť Európu proti Turkom (Turci ohrozovali Balkánsky pol., Európa sa tvárila, že jej sa to netýka, ale on si uvedomil, že sily treba zjednotiť)
- ani jeden št. túto iniciatívu neprijal - báli sa pápeža (prijať by znamenalo prijať kacíra za panovníka)

1462 - Kompaktáta zrušené pápežom
- jeho snahy sa zľakol i pápež
- v Čechách a mala vytv. jednotná katolícka cirkev, porušenie zákazu vyhlásil za kacírsky čin
- šľachta to neprijala -> zámienka na vyhlásenie križiackej výpravy

- pápež hľadal vhodného kandidáta na vodcu - našiel ho - bol ním M. Korvín, kt. sa postavil na čelo križiackej výpravy, chcel totiž získať české krajiny

1468 - bitka pri Vilémove
- Jiří Poděbradský víťaz
- M. Korvín zajatý, no po sľube, že odtiahne z Čiech a nebude sa usilovať o český trón ho prepustil
- no ten len čo bol prepustený zo zajatia ->

1469
- Matej Korvín sa dal korunovať za českého kráľa
- obsadil Moravu, Sliezsko, Lužice
- Jiřímu ostali len samotné Čechy

1471
- Jiří Poděbradský zomiera
- uvoľňuje sa český trón
- česká šľachta ponúkla trón poľsko-litovskému rodu Jagellovcov

- nastolil v Čechách poriadok, zaistil pokoj
- vypísal nové dane
- naplnil št. pokladnicu
- to umožnilo dostať Čechy z úpadku po husitstve
- obnovila sa ťažba striebra - Jihlava, Kutná Hora
- mal možnosť nastoliť nový dynastický rod, dať vládu jednému zo synov - neurobil to, bol prvým voleným kráľom, nechcel a spreneveriť sľubu, kt. dal šľachte, že tá si bude mať možnosť vybrať panovníka
- česká šľachta sa rozhodla zvoliť si vtedy 15 r. Vladislava Jagellovského - po smrti M. Korvína si ho zvolila aj uh. šľachta, videli totiž, že je neschopný a to im vyhovovalo

Predpoklady -> husitského revolučného hnutia
- proticirk. hnutie, hnutie za nápravu v cirkvi => česká reformácia
- reakcia na krízu v cirkvi, kt. -> v 14. st. (začiatok: avignonské väzenie, prehlbovanie: 14. st. - schizma, spor o pápežský stolec)
- mor, hladomor, 100-ročná vojna = trest boží
- -> náboženské sekty, kt. začínajú kritizovať spôsob života cirkvi, odvolávali sa na pôvodné učenie Ježiša Krista o rovnosti, odklon cirkvi od tohto pôvodného učenia
o Valdenci
- Franc.
- vychádzali z absolútnej rovnosti ľudí, pred vstupom odovzdávali svoj majetok, krstili sa až v dospelom veku (dieťa nemôže byť účastník viery)

o Adamiti
- str. Európa, Nem.
- odvodzovali sa od Adama, hlásali absolútnu rovnosť až do takej miery, že chodili takmer nahí, odmietali akýkoľvek majetok

- otec: John Wiclef
- prejavy mravného úpadku cirkvi
o predávanie odpustkov (za kúpu odpustenie vš. hriechov), tie sa predávali aj pre mŕtvych = kupčenie s vierou
o dišpenzy = výnimky z cirk práva (napr. ak niekto chcel vstúpiť do manželstva so svojím príbuzným, ak chcel ísť za kňaza a predtým už mal rodinu, deti)
o kupčenie s najvyššími cirk. hodnosťami (každý bohatý mohol získať úrad, nemohol však vykonávať cirk. obrady, a preto si najal chudobného kňaza)
o kňazi hlásali niečo, čo sami nedodržiavali - celibát, Desatoro

John Wiclef
- oxfordský profesor
- ako prvý na univerzitnej pôde kritizoval cirkev
- stadiaľ sa myšlienky šírili na ostatné univerzity - cirkev kritizovali vzdelanci, neboli proti Bohu, ani proti viere, chceli len nápravu cirkvi, nie zatratenie

- kon. 14. st. sa kritika dostala aj na Karlovu univerzitu (vládol Václav IV. - dostal sa do konfliktu so šľachtou a cirkvou; bol benevolentnejší => vytv. sa príhodná pôda na univerzite)
- Biblia sa dostala medzi nevysvätených kňazov, kazateľov, poznali jej obsah a kázali ho medzi ľudom - nebolo to proti Bohu, ale proti cirkvi

Majster Ján Hus
- teológ
- profesor na Karlovej univerzite
- stál na čele kritiky cirkvi
- kázal v češtine
- konal pravidelné kázne v Betlehemskej kaplnke, prvý sa rozhodol porušiť, že kázať sa má v latinčine a kázal po česky
- pápež ho napomenul a žiadal, aby sa vrátil k latinskej liturgii
- spočiatku ho podporoval aj Václav IV.

1409 - Kutnohorský dekrét
- listina
- vydal ho Václav IV. pod vplyvom kritík na Karlovej uni
- naviedol ho na jej vydanie Majster Ján Hus
- počeštenie Karlovej uni
- Česi získavajú 3 hlasy, cudzinci spolu 1 hlas
- Majster Ján Hus sa stáva rektorom na uni
- (predtým: Česi, Sasi, Bavori, Poliaci - každý mal po jednom hlase, mohli Čechov prehlasovať)

1412 - príkaz pápeža na predaj nových odpustkov
- chceli to rýchle rozpredať, dovtedy sa konalo za kúpu odpustkov pokánie, teraz bol príkaz, aby sa predávali bez pokánia
- bolo to spojené s výstavbou Chrámu sv. Petra v Ríme
- Hus predaj v Čechách zakázal => rozpor s Václavom III.
-> pápež vyhlásil nad Prahou interdikt - cirk. kliatba, kt. zakazuje vykonávať vš. cirk. obrady (pohreb, krstiny, sobáš…) pokiaľ je kacír na území

- Hus zobral sv. žiakov a odišiel z Prahy, aby ju uchránil; pripravoval sa na obhajobu sv. učenia
- začali sa schádzať tábory ľudu a šírili sa Husove myšlienky
- Rím sa neuspokojil

1414 - cirkevný koncil v Kostnici
- ciele: vyriešiť pápežskú schizmu (3 pápeži - Rím, Avignon, Pisa), vyriešiť ? kacírov (vysporiadať sa s učením J. Husa)
- aj Hus sa ho zúčastnil, cítil sa chránený listinou, kt. mu udelil Žigmund Luxemburský (uhorský kráľ, cisár SRR) - glejt - listina, kt. mu mala zabezpečiť ochranu, poistka na život
- inkvizícia Husa zatkla, postavila pred súd a bol vyhlásený za kacíra

6. júl 1415 - upálenie J. Husa v Kostnici
- popol rozsypaný do rieky
- cirkev chcela jeho smrťou ukončiť toto hnutie
- no opak: podnietila - v Čechách to vyvolalo revolúciu
- (predhusitská príprava: kalich - symbol rovnosti, aj veriaci prijímal krv; prívrženci - kališníci, husiti)

Ján Želivský
- kazateľ, kt. pokračoval v českých kázniach
- Husov žiak
- kázal v Kostole Panny Marie Snežnej

koniec júla 1419 - 1. pražská defenestrácia
- jedného dňa bol Kostol Panny Marie Snežnej zatvorený - Želivskému boli zakázané bohoslužby v češtine
- veriaci išli pred pražskú radnicu žiadať radničných konšelov, aby povolili kázne v českom jazyku, nechceli ich vypočuť
- veriaci mali vidly, hrable, vtrhli do radnice a vyhádzali úradníkov z okien
- = začiatok husitstva
- (v auguste zomiera Václav IV. - dozvedel sa o tom a dostal porážku)

Žigmund Luxemburský
- nevlastný brat Karola, nárokoval si na trón
- chcel sa stať kráľom, no Česi ho nechceli prijať, pripisovali mu Husovu smrť (on mu dal glejt)
- musel z Prahy odísť, začal pripravovať križiacku výpravu do Čiech

1420 - 1. križiacka výprava
- zorganizoval ju Žigmund Luxemburský proti Čechom

bitka na Vítkove
- rozhodujúcu úlohu zohrali vojská Jána Žižku
- husiti zvíťazili vďaka Žižkovi a jeho vozovej hradbe
- Žižka stál na čele mesta Tábor, ten sa pridal k Prahe a vyhrali (Žižka založil revolučné mesto Tábor r. 1420, chceli vytv. ideálnu spol., vzorové miesto podľa Husovho učenia, všetko bolo spoločné)
- cisárska armáda mala niekoľkonásobnú prevahu, no aj tak ich husiti porazili
- do Čiech smerovalo 6 ďalších výprav - vš. neúspešné
- (1431 - na Domažliciach - žiadny boj, husiti zvíťazili spevom)

husiti a rozdelili na 2 tábory:
o umiernené krídlo
- univerzitní majstri (prof. Karlovej uni, kt. začali šíriť myšlienky), pražskí mešťania, stredná a nižšia šľachta, študenti
- chceli nápravu cirkvi

o radikálne krídlo (táboriti)
- mestská a vidiecka chudoba, ľudoví kazatelia, hudobní kňazi
- vyžadovali zmenu nielen cirkvi, ale aj spoločnosti

proti husitom:
o panská jednota
- vysoká šľachta, cirk. hierarchia, cudzí patriciát v mestách

1421 - Čáslavský snem
- radikálni a umiernení sa dohodli
- husiti vytv. dočasnú vládu (odmietli Žigmunda lUxemburského ako panovníka) a prijímajú program ->

4 pražské artikuly
- program umierneného krídla husitov
1. prijímanie pod oboma spôsobmi (rovnosť medzi veriaci a kňazom)
2. slobodne hlásať Slovo božie (každý, kto ho pozná, aj bez vysvätenia)
3. smrteľné hriechy trestať svetskou mocou (súdenie súdom)
4. odstrániť svetské panovanie cirkvi (vrátiť majetky)

1424 - smrť J. Žižku na ďalšej križiackej výprave
- na čelo husitov sa dostáva Prokop Holý - mení taktiku a spôsob husitstva
- uvedomil si, že husitské hnutie nemá šancu, ak bude iba v Čechách
- mení taktiku z obrannej na útočnú

spanilé jazdy
- do susedných krajín (Nem., Poľsko, Uhorsko)
- počas spanilých jázd na Slovensko husiti obsadili aj BA (1428 - 29) a Trnavu, inak obsadené vš. mestá na Z Slovensku - husitské tábory
- pôvodne Prokop holý vyhlásil, že cieľ je šírenie myšlienok husitstva, no zmenili sa na rabovačky (v BA mestskí páni v r. 1428 otvorili vstupné brány husitom, vítali ich. no v r. 1429 už vítaní neboli, rabovali)

Manifest k národom európskym
- jeden cieľ, kt. Holý dosiahol
- výzva, aby sa pridali k husitom proti spôsobu života cirkvi, prinútili cirkev vrátiť sa k pôvodnému Evanjeliu
- odmietli ho vš. katolícke št. v Európe
- (keď dostala Manifest bezbožníkov Jana z Arcu bola pohoršená a odsúdila husitské hnutie)

1432 - Bazilejský koncil
- zvolal ho pápež
- katolícka cirkev využila rozbroje, kt. nastali vo vnútri husitov a zvolala ho
- zúčastnil sa ho aj P. Holý
- husitom ponúkli prijímanie pod oboma spôsobmi, Holý to odmieta
- husiti sa rozdelili na spokojných (vyčítajú mu, že neprijal) a nespokojných

30. máj 1434 - bitka pri Lipanoch
- umiernení x radikáli
- zvíťazili spokojní s koncilom v Bazileji
- P. Holý padol
- = koniec husitského hnutia

1434 - 1436 - hluché obd.

1436 - koncil v Bazileji
- pokračuje
- prijaté ->

Bazilejské kompaktáty
- prijímanie pod oboma spôsobmi povolené len v Čechách (až do r. 1462 - potom pápež vydal zákaz)

Pozitívne a negatívne stránky husitstva:
+:
1. české národné hnutie => začali sa považovať za jednotný národ (15. st.: čeština - literárny aj liturgický jazyk, základ modernej češtiny; začal sa používať v širokej miere a modernizoval sa, reforma J. Husa - zaviedol používanie diakritických znamienok)
2. otrasenie postavenie cirkvi, cirk. moc oslabená, a to nielen v Čechách -> 1. krok k reformácii
3. posilnenie miest a oslabenie šľachty, mestá nadobúdajú rozhodujúcu úl. v polit. živote

-:
1. hosp. úpadok (dlhotrvajúce vojny => hlboká hosp. kríza českých krajín)
2. rozšírenie počtu bezzemkov
3. zostrenie poddanských povinností
4. časť husitov sa zvrhla na zbojníkov
5. husitské myšl. sa nepodarilo presadiť aj mimo českých krajín