Pridajte k obľúbeným
História evanjelického a.v. cirkevného zboru
Zemianska
Olča-Lipové (Hodžovo)-Veľký Meder (Čalovo), Tôň, Okánikovo,Okoličná
na Ostrove, Kližská Nemá, Čičov, Bodza
História evanjelického cirkevného zboru
sa začína
písať rokom 1924
a to v obciach Hodžovo, Rakotáš,Zemianska Olča. V týchto obciach
bol založený základ cirkevného zboru. Do týchto obcí sa ľudia prisťahovali
z okresov Trenčín a Bánovce nad Bebravou aby obrábali pôdu, ktorú získali.Prišli
do úplne nového prostredia, kde museli začať budovať všetko odznovu.
So sebou si priniesli zachovalú živú vieru. Chceli spoločne oslavovať
Pána Boha, spoločne Mu ďakovať za úrodu. Bolo treba krstiť deti, sobášiť,
pochovávať. Po domoch chodili rôzni kazatelia, preto požiadali
biskupský úrad, aby aspoň raz do mesiaca mohli mať služby Božie,
ktoré vykonáva evanjelický farár v reči, ktorej rozumejú.
V roku 1926 sa v Lipovom /vtedy Hodžovo/ postavila
zvonica. O rok neskôr /1928/ sa
v obci a v osade Rakotáš vybudovala škola, obec aj osada, ktorá získala
učiteľov-manželov Kvietkových. Začala sa výuka náboženstva,
organizovali sa detské besiedky. Obecný úrad povolil vykonávať služby
Božie v jednej z dvoch tried no ľudia túžili mať vlastnú modlitebňu.
V rovnakom roku bolo dokončené budovanie osady Okánikovo a v nej aj štátnej
slovenskej školy, čo malo
za následok prisťahovanie nových rodín do tejto oblasti.
V roku 1934 sa konal v Lipovom na školskom dvore
konvent - stretnutie evanjelikov z oblasti Komárno za prítomnosti
biskupa Dr. Samuela Osuského a Vladimíra Jurkoviča, kde sa uznieslo
vybudovať kostol a pozvať si kňaza. Na zakúpenie pozemku pre kostol sa
vyhlásila zbierka. Za získané peniaze zo zbierky sa zakúpil pozemok od
bytového družstva kolonistov o výmere 3.640m2
v hodnote 1.750.-Kčs. Túžba ľudí mať svoju vlastnú modlitebňu-kostol
sa zdala byť splnená nebyť vojnových rokov a politických zmien. Zápis
do pozemkovej knihy nebol prevedený pre nedostatok času, čo bolo veľkou
chybou, pretože územie južného Slovenska podľahlo maďarskej okupácii.
Všetko dovtedy získané a vybudované museli rodiny zanechať a opäť
sa vysťahovať do severnejších
okresov Slovenska. V nádeji na návrat prežili
vari najťažšie obdobie-obdobie Druhej svetovej vojny. Po jej
skončení sa vrátili, aby mohli dobudovať to,čo začali a obnoviť to
čo bolo zničené.
V roku 1947 sa prisťahovali ďalší evanjelici do obce
Zemianska Olča z nasledovných dedín: z Prietrže 17 rodín, z Podbranča
2 rodiny, z Ľutova 9 rodín, zo Závady 12 rodín, z Trebichavy 5 rodín.
Ďalší evanjelici sa prisťahovali z Maďarska a to z oblasti Békešskej
Čaby až 28 rodín. Spolu
bolo 1157 duší /r.1948/. Vari najväčší počet rodín z Békešskej
Čaby a Mezmederu sa presťahovalo do Veľkého Medera /až 98 rodín/. Do
tejto oblasti sa presťahovali aj štyri rodiny z Čorvášu. Na rozdiel
od miest, ktoré zanechali, vo Veľkom Mederi, v Zemianskej Olči i
v iných okolitých obciach neboli evanjelické kostoly, takže bolo tažko
si zvykať na nové podmienky.
Prisťahovalci do Veľkého Medera
si takto spomínajú na svoj príchod:
" Boli sme velice prekvapení, keď sme sa dozvedeli, že tu
evanjelický kostol nie je. Založil
sa cirkevný zbor v Zemianskej Olči, pod ktorý sme patrili aj my. Vo Veľkom
Mederi pôsobil reformovaný kňaz Daniel Vígh, ktorý nás milo privítal
a hneď nám ponúkol chrám, za čo sme reformovanej.cirkvi platili nájomné
a zvonára. Prvé Služby Božie sme mali 8.6.1947. Návštevnosť v
kostoloch bola veľká, mávali sme plný chrám. "
Evanjelici žili aj v ďalších okolitých obciach a
to: Okoličná na Ostrove, Tôň, Štúrová, Veľké Kosihy, Čičov, Lúky
ale mnohí sa ku cirkvi nehlásili. Tak ako naši dedovia a otcovia opäť
začali obrábať pôdu, našu živiteľku, rovnako s veľkým ideálom sa
rozhodli založiť svoj evanjelický cirkevný zbor, ktorý bol spočiatku
pridelený ku Komárnu pod vedením pána farára Martina Strážka. V Komárne
sa konali aj všetky cirkevné
obrady t.j. sobáše, krsty, konfirmácie.
Prišiel 7. marec 1948 a s ním prvý konvent, kde začal
byť úradne vedený náš evanjelický cirkevný zbor, pozostávajúci z
miest a obcí: Zemianska Olča, Lipové,Veľký
Meder,Tôň , Okánikovo. Mladí teológovia z Bratislavy k nám
chodili vykonávať služby Božie. Veci potrebné k službám Božím sme
mali zapožičané od cirkvi z Komárna. Z
tejto príležitosti nám cirkevný zbor v Komárne
daroval dve biblie. Za ich podporu sme im boli aj zostávame vďační.
Neskôr boli zapožičané predmety vrátené, o čom
svedčia aj záznamy. Ako každý náš začiatok, aj oficiálny bol veľmi
ťažký, hmotne veľmi chudobný no duchom bohatý a pevný vo viere o čom
svedčí aj to, že niektorí sme vydržali až dodnes.
Veľká vďaka patrí i reformovanej cirkvi v Zemianskej
Olči, ktorá nám uvoľnila z ich fary miestnosť na kanceláriu, kde spočiatku
býval aj náš prvý pán farár Pavel
Hanko, ktorý k nám bol predelený od júla 1948 a dovtedy býval
u nášho prvého kurátora Jána Slaného.
Prvý dozorca bol Štefan Buček z Okánikova. Služby
Božie v Zemianskej Olči boli vykonávané v kostole reform.cirkvi. V
obci Hodžovo sa služby Božie naďalej vykonávali
v škole. Zorganizované boli aj prvé zbierky z ktorých bol zakúpený
nábytok, luterák, harmónium a motorka kvôli vzdialenostiam medzi
jednotlivými filiami.
Pán farár Pavol Hanko pôsobil u nás iba krátko. Po
jeho odchode nám bol v roku 1950 pridelený mladý pán farár Ondrej
Urban, ktorý tiež istú dobu býval na reformovanej fare. Pretože sa z
kancelárie musel vysťahovať, začal bývať u rodiny Babinskej v
Zemianskej Olči.
Na tieto
roky máme veľmi pekné spomienky. Pán farár začal veľmi aktívne
pracovať s mládežou, konali sa aj besiedky pre deti.. Veľmi sme si
priali, aby pán farár natrvalo pôsobil v našom zbore, ale cirkev už
začala byť prenasledovaná a potláčaná. Pre tento dôvod sme sa v
roku 1955 so smútkom rozlúčili s pánom farárom Urbanom. Na pamiatku
mu cirkevný zbor venoval obraz. Voľné miesto farára v našom zbore
obsadil v jeseni roka 1955 pán farár Július Balogh, ktorý býval v
podnájme u Štefana Mazara.
V časoch zakladania jednotných roľníckych družstiev
začalo oslabovanie nášho zboru. Začínala tkzv.”dobrovoľná
kolektivizácia” s odobratím pôdy a hmotného majetku za účelom
spoločného hospodárenia. Mnohým rodinám sa toto nepáčilo a tak sa
začalo hromadné sťahovanie do miest. Pre cirkev nastali veľmi tvrdé
časy skúšky. Štátna moc ju chcela vygumovať z povedomia ľudí a to
tak, že potláčala všetky jej aktivity. Deti cirkevníkov mali zakázané
navštevovať náboženskú výuku a služby Božie, čo malo za následok
oslabenie cirkevného zboru o mladú generáciu .
V Lipovom sa úplne prestali vykonávať služby Božie,
neprešla ani výstavba ev,modlitebne-chrámu na zakúpenom pozemku, aj keď
cirkevníci pre jeho výstavbu materiál
a financie zaobstarali. Po roku 1956 bol pozemok bez náhrady odňatý
a vystavala sa na ňom bytovka. Na služby Božie sa začalo dochádzať
do Zemianskej Olče a život cirkvi v obci Lipové
upadal.
V roku 1959 zakúpila evanjelická cirkev dom určený
na farskú budovu pri Železničnej stanici v Zemianskej Olči. Jej
hodnota činila 101 tisíc korún z toho hodnota stavby bola 95 tisíc korún
a hodnota pozemku pri farskej budove 6 tisíc korún. V roku 1960 sa
zorganizovala zbierka v cirkevnom zbore, ktorá činila 36 tisíc korún.
Pretože táto suma nestačila, bola nám aj poskytnutá pôžička vo výške
40 tisíc korún. Finančnú pomoc vo výške 29 tisíc korún nám
poskytol Luteránsky zväz zo Ženevy. Tak bolo vyriešené rodinné bývanie
na dlhé roky pre pána farára Júliusa Balogha, ktorý v zbore pôsobil
až do odchodu na dôchodok v roku 1970.
Ešte za
jeho pôsobenia v zbore, 17. júna 1968, nečakane prišla povodeň. Pri
pretrhnutí hrádze za obcou Čičov bolo zaplavených veľa obcí zo
zboru a to:Okánikovo, Rakotáš, Lúky, Lipové /premenované Hodžovo/.
Voda vystúpila až nad okná rodinných domov. Evakuovaní obyvatelia našli
svoje domy po návrate zničené a preto sa
rozhodli opustiť obec a tým aj cirkevný zbor. Nastala
tak ďaľšia vlna oslabenia.
Po odchode pána farára Balogha v roku 1970 bol cirkevnému
zboru pridelený pán farár
Miloslav Blaho, korý býval u rodiny Štefana Filu. Na návrh pána farára
sa cirkevníci pustili do prestavby zadnej časti farskej budovy na
modlitebňu. Cirkevníci chceli modlitebňu prestavať na väčšiu, ale
ONV a cirkevný tajomník to nepovolili. Výstavba modlitebne sa musela
vykonávať na pôvodných základoch.. Stavebný materiál sa kupoval zo
zbierok od cirkevníkov, ktorí sa zúčastňovali aj na stavebných brigádach.
Po dokončení bola modlitebňa slávnostne vysvätená pánom
seniorom Ondrejom Kováčom z Nových Zámkov. V modlitebni sa vykonávajú
služby Božie dodnes. Sviatočné služby Božie sa vykonávajú v
kostole reformovanej cirkvi v Zemianskej Olči. V roku 1971 dostala
fília vo Veľkom Mederi miestnosť zvlášť na kľúč od miestnej
reformovanej cirkvi. Svojpomocne si ju opravila, zariadila a v zime
vykurovala. Za jej užívanie platila nájomné. Po čase do miestnosti začala
zo strechy zatekať voda. Budova si vyžadovala opravu, na ktorú cirkevníci
nemali peniaze. Z toho dôvodu im reformovaná cirkev
ponúkla ich modlitebňu za poplatok 60.-korún na hodinu. Povodná
miestnosť bola vykradnutá,chýbala dokonca aj dlážka. Zostal len štrk
a železné kachle.
Život v zbore, poznačený režimom, začal upadať aj
z inej strany : uzatvárali sa miešané manželstvá. Prvý kurátor bol
Ondrej Zelenenský, Pavel Uhrín. Po odchode pána farára Miloslava Blahu
zbor bol opäť administrovaný z Komárna pánom farárom Milanom Kachničom,
neskôr pánom farárom Jánom Naďom z Kolárova.
Pri administrovaní zboru Jánom Naďom z Kolárova sa úradne
previedol prepis farskej budovy a pozemku v Zemianskej Olči do pozemkovej
knihy. Pri tomto prepise bol ako zástupca zboru prítomný vtedajší
dozorca Ondrej Pavlech. Suma prepisu činila 11 tisíc korún.
Od roku 1976 bol zbor opäť administrovaný z Komárna
pánom farárom Ľubomírom Rožkom. Kantorku v zbore vykonávala jeho manželka.
V roku 1991 nás navštívil i generálny biskup Pavel Uhorskai z
Bratislavy i s biskupským tajomníkom Petrom Krošlákom..Pán farár
Ľubomír Rožko bol v našom zbore činný 15 rokov. V roku 1991 zanechal
činnosť v zbore a odišiel na dôchodok.
Za jeho pôsobenia nás v novembri roka 1989 zastihli
politické zmeny v štáte. Po páde totalitného režimu prišla možnosť
otvorene sa hlásiť k cirkvi, verejne navštevovať služby Božie bez akýchkoľvek
následkov. Cirkev a spoločnosť však nebola na tieto nové
pomery pripravená ani zvyknutá a len pomaly si osvojovala základné
princípy demokracie. Po odchode pána farára Rožka
administráciu zboru prevzal
v roku 1991 pán kaplán Štefan Bálint
z Kolárova. Bolo treba vyriešiť problém s cirkevnou pôdou v
Lipovom - získať jej odopreté vlastíctvo späť. Nakoľko nebolo vtedy
zapísané do pozemkovej knihy jej
získanie späť je veľmi problematické a doteraz nevyriešené, kedy sa
čaká na uzákonenie vhodnej legislatívy.
V lete 1991 sa cirkevníci dohodli na generálnej oprave
farskej budovy v Zemianskej Olči, ktorá bola už v kritickom stave. Na
podporu tejto činnosti sa v zbore vyhlásila zbierka, ktorá stačila
pokryť náklady len čiastočne. Finančnú čiastku 50.000.- korún ako
príspevok na opravu z GBÚ vybavila pre zbor Emília Joríková.. Celá oprava mala byť
uskutočnená do konca roku 1991, čo sa cirkevnému zboru aj podarilo. Náklady
na opravu budovy vo výške 63.713 korún sú doložené faktúrami. Farská
budova sa dodnes používa na cirkevné účely
V roku 1993 sa previedlo na budove natieranie okien a maľovanie.
Boli nasadené nove rolety. Za natieranie okien platil cirkevný zbor
3.500 kurún, za nové rolety 5.800 korún. Na jar v roku 1994 sa
previedla úprava pozemku a okolia. Vybrali sa divé porasty, staré
stromy s pomocou strojov zapožičanými z družstva bez finančných
poplatkov. Urobilo sa i nové oplotenie pozemku.
Na jeseň 1994 sa pomocou cirkevníkov zaviedol plyn do budovy. Tieto náklady
nám pomohli vykryť: Obecný úrad v Zemianskej Olči sumou 20 000 korún,
Ob.úrad v Lipovom sumou 5.000 korún a Ob. úrad Tôň sumou 1 000 korún.
V januári 1995 cirkevný
zbor s veľkou radosťu a láskou privítal na návrh pána seniora Kvasa
mladú, vtedy ešte kaplánku, pani Andreu Dankovú. Oživila sa práca v
cirkevnom zbore, začali sa
besiedky s deťmi, na škole sa začala výuka náboženstva, pre
starších členov zboru biblické hodiny, navštevuje domácnosti, starýcha
chorých členov zboru.
Po štyridsiatich rokoch sa aj
v Lipovom obnovili služby
Božie. Obecný úrad nám na tieto účely uvoľnil a nechal vymaľovať
pôvodnú miestnosť v ktorej sa vykonávali služby Božie predtým. Za túto
obnovu sme vďační Pánu
Bohu, pretože sa umožnilo počutie Jeho slova aj cirkevníkom, ktorí sa
nemohli z cestovných dôvodov
zúčastňovať nedeľných služieb Božích v Zemianskej Olči.
Na oživenie hudobnej časti služieb Božích bol zakúpený
prenosný syntetizátor zo zbierky, ktorú na tento účel vyhlásil
cirkevný zbor. Neskôr bolo zariadenie modlitebnej
miestnosti v Lipovom doplnené oltárom a kazatelňou. Veľkú zásluhu
na tomto diele má Ivan Samák z Lipového, ktorý v tom čase pracoval v
podniku Slovenské Lodenice, kde bol oltár a kazateľňa zhotovený. Na náklady
spojené so zhotovením prispel Obecný úrad v Lipovom sumou
10 000 korún. Na jar
v roku 1996 toto zariadenie vysvätil Ivan Osuský, biskup ZD.
Cirkevný život sa začal oživovať aj vo Veľkom
Mederi. Z pôvodných 3-4 žien návštevnosť nedeľných služieb Božích
vzrástla na 16-20 osôb. Vzrástol aj počet platiteľov cirkevnej dane,
cirkevníci si dávajú krstiť a konfirmovať deti. K rastu zboru
prispeli aj návštevy domácností pani farárkou
Andreou Dankovou.
Dnešný Cirkevný zbor udržuje kontakt s cirkevným
zborom z Prietrže. Zbory sa stretávajú pri rôznych akciách, oslavách.
Pamätné sviatky cirkvi zbor oživuje vystúpeniami dietok,
programom, ktorého sa zúčastňujú aj dospelí. Deti navštevujú letné
cirkevné tábory, čo nám pomáha budovať a upevňovať kontakty navzájom
aj s inými cirkevnými zbormi.
Cirkevný zbor sa zúčastňuje akcií organizovaných
biskupským úradom a seniorátom. Veľmi dobré vzťahy sú aj s
miestnymi obecnými zastupiteľstvami, poľnohospodárskym družstvom, základnou
školou, reformovanou a katolíckou cirkvou.
Päťdesiat rokov úradného života nášho zboru nie
je taká dlhá ani krátka doba. Každý rok z tohoto jubilea má však
svoje čaro v ťažkých skúškach i v chvíľach radosti. Sme vďační
Pánu Bohu za milosť akú nám preukazoval za celé toto obdobie, že
Jeho slovo a zasľúbenie sa vyplnilo
aj na našom
zbore rovnako ako jeho priazeň ku vypočutiu našich modlitieb. Při
tomto výročí prosíme opäť o dobu zoslania dažďa nového požehnania
Ducha svätého. Veni Sancte Spiritus!
Podľa
predložených materialov, ktoré zozbierali a pripravili Zuzana Ďuračková
zo Zem. Olče, Judita Fabulová z Veľkého Medera, Alžbeta
Pavlechová z Okánikova
zostavila
Zdenka
Pavleová z Lipového
pracovníčka
evanjelickej
diakonie
GBÚ ECAV
V
Bratislave dňa 4.5.1998
Zoznam
kolonistov a presídlencov zboru
Lipové:
1.
Samák Ondrej
15.
Myšák Tomáš
2.
Buček Michal
16. Neština Štefan
3.
Buček Juraj
17.
Neština Michal
4.
Buček Ján
18. Janáč Juraj
5.
Antal Jozef
19. Janáč MIkuláš
6.
Chuchút Ján
20. Škyta Ján
7.
Ďurčo Štefan
21. Horňáček Ján
8.
Kovačik Ondrej
22.
Jančo Ján
9.
Pavle Ján
23. Ďuračka Tomáš
10.
Praženka Karol
24.
Pavle Ondrej
11.
Križan Pavel
25. Pavle Michal
12.
Križan Ondrej
26. Adamík Ján
13.
Križan Ján
27. Myšák Michal
14.
Ondrejička Ján
28. Vallo Ondrej
Veľký
Meder
1.
Pavel Ančin
29. Šuch Ján
57. Janík Pavel
86. Žibrita Ondrej,
2.
Andra Juraj
30. Šuch Pavel
58. Milec Michal 87. Žibrita
Ján
3.
Fabula Juraj
31. Zeleniánsky Ondrej
59. Horniak
Matej
88.Hojčka Ján
4.
Fabula Ján
32. Dobrocký Juraj
60. Hudec Ján
89.Hojčka Ondrej
5.
Fazekaš Ľudovít
33. Stanko Ján
61. Hudec Pavel
90.Károlyi Pavel
6.
Farkaš Pavel
34. Stanko Karol
62. Kováč
Ján 91.Luxs
Pavel
7.
Erdélyi Ondrej
35. Vidovenec Ondrej
63. Kováč Ján
92. Zílák Ján
8.
Hanko Ondrej
36. Barna Ondrej
64. Kováč Pavel
93. Bielik Ondrej
9.
Dohányos Michal
37. Barna Pavel
65. Bzduch Marton
94. Hajko Ondrej
10. Dohányos
Ján
38. Žugan Juraj
66. Kukučka Ján
95. Lipatak Ondrej
11. Dohányos
Pavel 39. Ledzényi
Ján
67. Kuča Ján
96. Lipták Matyej
12. Darida
Matej
40. Šajben Ladislav
68. Kuča Ondrej
97. Gálik Pavel
13. Vlčko
Matej 41.
Kysely Michal
69. Burian Ján
98. Polák Jozef
14. Vlčko
Ondrej
42. Kysely Ondrej
70. Burianova Helena
15. Vlčko
Juraj
43. Dudás Ondrej
71. Orvoš Ján
16. Gajdač
Ondrej 44.
Rataj Ján
72. Štefanik Ondrej
17. Gajdač
Ján
45. Novák Ján
73. Štefánik Pavel
18. Sarvaš
Ondrej 46.
Novák Ján
74. Štefánik Juraj
19. Sarvaš
Michal 47.
Kvas Michal
75. Štefániková Helena
20. Fabian
Ján
48. Kvas
Michal
76. Kešiar Juraj
21. Uhrin
Ján
49. Galis Michal
78. Gubiš Ján
22. Uhrin Pavel
50. Šalát Matej
79. Gubiš Juraj
23. Uhrin Juraj
51. Beňo Matej
80. Ignáth Ján
24. Kerepecky Michal
52. Machlik Milan
81. Feledi Ján
25. Zeleniansky Ondrej
53. Čiernik Michal
82.
Feledi Juraj
26. Kosna Ján
54. Ciernik Michal
83. Nádaš Matej
27. Kosna Ján
55. Čiernik Juraj
84. Nádas Michal
28. Šuch Pavel
56. Ujváriová Judita
85. Nadaš Juraj
Okánikovo
:
1.
Anna Jániová
9. Mária Jányová
2.
Ján Hladký
10. Mária Branecká
3.
Adam Pavlík
4.
Adam Pavlech
5.
Štefan Dobiáš
6.
Štefan Hladký
7.
Štefan Buček
8. Michal Humera
 
|