Pridajte k obľúbeným
Ježiš
Kristu: hovorí:
„Nebo
a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú“
Evanjelium
Lukáša 21,33
O
dnešnom svete sa hovorí, že vplyvom masovo-komunikačných prostriedkov
a nadnárodným kapitálom sa stal jednou veľkou dedinou. Ľudia takmer
na celom svete pozerajú tie isté filmy, pijú rovnaké nápoje, počúvajú
rovnaké hudobné skupiny, jazdia na rovnakých autách a obliekajú sa
podľa okamžitého módneho trendu. Aj v oblasti náboženskej vidíme
snahu vytvoriť jedno svetové náboženstvo (New Age). Človek takto prežíva
jeden z veľkých problémov: splynúť úplne s masovou kultúrou,
alebo sa snažiť zachovať si svoju originalitu? Ísť vlastnou cestou životom?
Pokrstenému
kresťanovi naprojektoval životnú cestu Ježiš. Jej hlavný plán
je obsiahnutý v evanjeliách napr. kázni na hore a zvlášť v blahoslavenstvách.
Z ôsmych blahoslavenstiev však šokujúco znejú 4, ktoré osobitne
zaznamenal Lukáš, vybral štyri - chudobu, hlad, nešťastia a
prenasledovanie.
Na prvé počutie to znie priam hrozivo. Je toto naozaj najväčším
šťastím, či nešťastím človeka? Takto si máme zachovať svoju
originalitu? Hrozivo to ale znie naozaj len na prvé počutie. Ak ideme do
hĺbky Ježišovho učenia, tak sa môže náš des premeniť na radosť. Toto
je tá základná dôležitá správa – Boh je predsa
prítomný uprostred nášho chaosu sveta.
Vieme, že Ježišovi išlo predovšetkým o to, aby človek
nestratil Boha. Človek je úplne šťastným, ak poznal viac, ako len
hmatateľný a viditeľný svet. Celé svoje učenie zameral na to, aby
otvoril ľuďom iný pohľad na život. V evanjeliách vysvetľuje
veci, ktoré môžu ohroziť ich vlastný život a zameranie na Boha. Ježiš
nám hovorí, že také ohrozenie spôsobuje bohatstvo, nasýtenosť, hriešna
radosť a túžba po ľudskej chvále.
Ježišovi ale išlo aj o to,
aby človek bol dôstojným obrazom Boha.
Nestáva
sa ním vtedy, keď je chudobný a hladný, alebo keď nevinne trpí a je
prenasledovaný. Tento záujem potvrdzoval svojimi zázrakmi, ktoré sa
dotýkali práve dôstojnosti človeka. Napríklad rozmnožením chleba,
uzdravovaním chorých, povolávaním hriešnikov a odvrhnutých k dôstojnému
životu.
Zaiste,
že Ježiš bol aj realista. Vedel, že bude na svete vždy dosť ľudí,
ktorí budú smädní a hladovať, ktorí budú prenasledovaní a trpieť.
Preto, poznamenava ja tieto skutočnosti, ktoré sú však v moci
Boha, aby aj zlé
veci z jeho pôsobenia mohli byť obratené a zmenené na dobré.
Ježiš vyzýval všetkých, ktorí v neho
uverili, aby zmysel života chápali aj z pohľadu duchovnej dimenzie
života a existencie nového života, ku ktorému práve paradoxne vchádzame
smrťou cez vzkriesenie na obraz cesty Ježiša Krista.
Mladý človek prechádzal po
meste a na špinavej zemi zbadal zlatý peniaz. Zohol sa, zodvihol ho a
schoval v taške. Od tej chvíle vždy keď išiel po ulici bol jeho
zrak upriamený na špinavú cestu s nádejou, že znova niečo nájde.
A skutočne našiel všelijaké predmety a peniaze, ktoré iní stratili.
Chodil takto celý život. Keď umieral jeho tragédia spočívala v tom,
že poznal len špinavé cesty. A to je aj tragédia dnešných ľudí,
ktorí stále niečo hľadajú, aby mali stále viac a viac, ale zabúdajú
vidieť priestor nad sebou. Ak človek dokáže podvihnúť svoj zrak –
zrazu uvidí krásu oblakov, poletujúce vtáky a lietadlá, večerný vánok
na ruke, či nádheru hviezd. Tu sa naozaj otvára nový nepoznaný
Boží priestor neba, ktorý Pán
Ježiš takto symbolicky pomenoval a chce nám ho priblížiť.
Preto slová Pána Ježiša „Nebo
a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú“
hovoriace o trvácnosti
a nepominuteľnesti jeho slov, napriek i možnej planetárnej,
alebo ľudskej katastrofe sú pre nás otvárajúcou sa výzvou objaviť
svet všadepôsobiaceho Ducha, ktorý prichádza k nám v podobe
Kristových slov hesla roku 2004 a konkrétnom pôsobení Boha v dnešnom
rozorvanom svete. Ježiš
hovorí v Zjavení Jána
3,6 „ Kto má uši nech počuje, čo Duch hovorí….“
Váš zborový farár-senior Radoslav Danko a zborový dozorca Bohuslav Lukáč.
 
|